Ako funguje: NFC

NFC (near field communication), vo voľnom preklade znamená “komunikácia na krátke vzdialenosti”, je technológia, ktorá na prvý pohľad pripomína Bluetooth a Wi-Fi. Všetky tri umožňujú bezdrôtovú komunikáciu a výmenu dát medzi digitálnymi prístrojmi (napríklad smartfón). Rozdiel spočíva v tom, že NFC používa elektromagnetické rádiové vlny a technológie akým sú Bluetooth a Wifi sa sústreďujú na rádiový prenos.

NFC je založená na vysokofrekvenčnej identifikácii, zvanej aj RFID, s tým rozdielom, že NFC je nadizajnované pre používanie na krátke vzdialenosti. Existujú tri typy NFC technológie: Typ A, Typ B a FeliCa. Všetky sú podobné, ale komunikujú mierne odlišným spôsobom. FeliCa sa používa najmä v Japonsku kde je NFC veľmi rozšírené.

Prístroje ktoré využívajú NFC môžeme deliť na pasívne a aktívne. Pasívny pristroj, napríklad NFC tag, obsahuje informácie, ktoré môžu čítať ostatné prístroje ale sám nedokáže čítať informácie z iných zariadení.

Aktívny prístroj dokáže informácie čítať aj posielať. Aktívne NFC zariadenie, ako napríklad smartfón, môže nielen zbierať informácie z NFC tagov, ale si môže vymienať informácie s ostatnými kompatibilnými telefónmi a zariadeniami a dokonca ak má prístup môže aj meniť informácie uložené na NFC tagu.

Pre bezpečný citlivých prenos dát, napríklad bankových údajov pri platbe kartou, NFC používa zabezpečené kanály a šifrovanie. Pre zvýšenie bezpečnosti užívateľ môže využiť antivírus a zaheslovanie telefónu aby nikto nemal prístup k telefónu ak by sa stratil.

NFC je technológia, ktorá do veľkej umožnila vznik mobilných platobných systémov a bezkontaktných platieb a tvorí súčasť všetkých nových smartfónov.

 

Comments are closed.